O ČOM JE PÚŠŤ ?
Čo myslíme pod tým, keď hovoríme, že sme na púšti ?
Byť na púšti znamená čeliť rovnakým veciam znovu a znovu, okolnostiam, ktoré sa nehýbu, pretože všetko čo vidíme je iba piesok. Nič špeciálne, obyčajné dni, nič sa nemeniace okolnosti. Horúčava Slnka počas dňa a mráz Mesiaca počas noci, žiadna oáza občerstvenia, zatiaľčo cez to kráčaš sám. Všetko čo vidíš na horizonte sú žlto biele duny, čeliac nebezpečenstvu škorpiónov a ďalších stvorení. No k čomu je to dobré ? Obdobie púšte obyčajne nemáme radi. Mentalita obete obviňuje púštne obdobie. Synovstvo však rozpoznáva Otcove zámery vrámci daného obdobia. V púštnom období sa vonkajšie okolnosti nemenia, pretože zmena prichádza zvnútra. Púštne obdobia nám pomáhajú uvedomiť si, že snaha zmeniť veci navonok nie je cestou napred. Keď sa vzdávame potreby, že sa veci musia zmeniť navonok k tomu, aby sme boli šťastnejší, sme pripravení pozrieť sa na to, čo sa deje v našom vnútri. Synovstvo rozpoznáva, že obdobie púšte je miestom utíšenia, plným Otcových myšlienok, ktorých je tak veľa ako piesku. Prestaň sa zameriavať na to čo sa nedeje a začni objavovať, čo je v púšti dostupné. Budeš sa mať hneď lepšie, objavujúc potenciál či zámery púšte.
Žalm 139 : 17-18 Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich viac ako piesku.
Syn Boží, ktorý je v Biblii prirovnávaný k Slnku, nás ožaruje svetlom Svojej pravdy k tomu, aby nás vyslobodil a odkryl uzdravenie v našom vnútri, ktoré nám už bolo dané, pretože je napísané, že je dokonané. Jeho pravda odstraňuje dekel, ktorý nám zabraňoval uvidieť Studňu. Jeho pravda nám pomáha prezrieť do reality, že sme odjakživa boli oázou, nikdy nemajúcou nedostatku, poslanou k tomu, aby sme občerstvovali tých, ktorí sú na púšti tohto sveta, ktorí si nie sú zatiaľ vedomí Zdroja. Púšť nie je pre teba, ale také dočasné obdobie obnovovania zmýšľania formuje teba, aby si bol tam vonku pre iných ako znamenie, ktoré ukazuje cestu k nasmerovaní ľudí k Studni živej vody - k Bohu Otcovi. Keď všetko čo vidíš vôkol seba alebo pred sebou je také pozemské alebo obyčajné, zameriavanie sa navonok vyschne, aby si objavil zaujímavé kráľovstvo vo svojom srdci.
To, kým si je duch, ktorý nepotrebuje púšť, pretože je oázou plnou živej vody Ducha Svätého. Púštou však môže prechádzať tvoja duša. Púšť môže byť zrkadlom jej dočasného rozpoloženia. Púšť sa týka tvojho zmýšľania. Necítiš sa bezpečne, keď je na blízku škorpiónske náboženské zmýšľanie, klamstvo, ktoré nasleduje pocit, že nikam nesmeruješ, pretože akoby všetko čo vidíš okolo je iba piesok. Sú to také časy, kedy máš pocit, že nič sa nemení. Nič nepomáha. O niečo si sa snažil, ale prešlo ti to cez prsty tak krehko a ľahko ako piesok. Čokoľvek čo robíš alebo kamkoľvek ideš, zdá sa, že k ničomu ťa to nepribližuje. K žiadnej zasľúbenej zemi. Čo na svete mám ešte urobiť k tomu, aby som na horizonte uvidel konečne niečo iné ? Niečo očakávané ? Niečo nové ? Sú to také myšlienky, ktoré by nás chceli bodať pri srdci a napĺňať jedom beznádeje. Keď spáliš svoju silu v pote podávania výkonu, stúpiš si na škorpióna zastavením sa v uvedomení si, že žiadna snaha nebola potrebná. Nepotrebuješ urobiť nič, pretože už bolo všetko urobené pre teba. Začínaš od cieľovej čiary, objavujúc trasu, ktorá bol vyšlapaná pre teba raz a navždy, vo svetle dobrej správy. Hýbeš sa smerom z neba na zem, motivovaný zjavením, pravdou, ktorú ti Boh povedal, čo nie je nikdy stratou, skôr vykupovaním času.
Púšť je pre niektorých ľudí ilúziou, pre iných realitou, reálnou skúsenosťou. Púšťou, ak hovoríme o období nášho kráčania s Bohom, prechádza nie náš duch, ale naša duša. Púšť je obdobím, v ktorom nebeský Otec jedná s našim púštnym zmýšľaním. Čomu veríme, to budeme navonok projektovať. Čo vidíme vo svojom vnútri, tak sa budeme mať v danom období. Nie je na tom nič zlé a už vôbec to nie je na odsúdenie. Je to niečo normálne. Je to súčasť procesu a púte na ceste do zasľúbenej zeme. Je to cesta premeny zmýšľania. Čo môže pomôcť, je porozumenie Otcových zámerov s púšťou. Dočasné utrpenia sa nedajú porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na ná zjaviť ( Rim 8:18 ). Čo to je za utrpenie ? Ide o nepohodlie pracovania so svojimi presvedčeniami, ktoré ovplyvňujú náš zrak a vytvárajú rôzne fatamorgány. V tomto prípade je fatamorgánou púšť a videním je zjavenie Otca ohľadom toho, ako ťa vidí, ako vidí tvoje okolnosti a druhých ľudí v tvojom živote. Nová perspektíva Otcovho zjavenia mení realitu tvojho prežívania. Uschopňuje ťa mať prístup k Zdroju, k oáze zabezpečenia, takže máš zrazu mannu na každý deň a nič ti nechýba.
Ak už neprežívaš obdobia púšte, nepovyšuj sa preto, že si ďalej. Púšť bola tiež súčasťou tvojej cesty a dnes si vďaka Božej milosti tam, kde si aj vďaka tomu, kde si bol kedysi. Ak opovrhuješ obdobiami púšte, eštelen sa potrebuješ zmieriť so sebou samým, s cestou minulosti, ktorou si prešiel. Ak si v období púšte, neodsudzuj sa za to, kde si. Keď Boh pracuje na tebe, nie je to vôbec menej cenné, než keď bude pracovať skrze teba. Oboje sa však môže prelínať a diať zároveň, ako taká eklipsa Slnka a Mesiaca. Syn na na teba svieti a ty svietiš na zemi pred ľuďmi okolo teba. Ak si na púšti, prechádzaš dobrodružným objavovaním toho, čo ti je k dispozícii, kým si a kým je Otec.
Obdobia a časy nie sú zdrojom tvojej istoty. Istotu ti niekedy prináša pokoj vyplývajúci z poznania toho, ako dlho bude ešte niečo trvať. To sa však pri kráčaní s Bohom nie vždy dá určiť. Voláš sa veriacim po viere, nie po porozumení. On ti zasľubuje pokoj, ktorý prevyšuje akékoľvek porozumenie a pokojom je On, ako istota všetkých tvojich časov. Obdobia sa menia a zmeny nie vždy prispievajú k stabilite. Sú sprevádzané často trasením, dokým neprejdeme z jedného miesta na druhé, kým sa neotrasie dočasné a nezostane to večné. Keď však vieš, kto iniciuje každé tvoje obdobie, si uschopnený odpočívať v Otcových rukách, z ktorých ťa nikto nemôže vytrhnúť ( Ján 10:29 ).
Nechcem hovoriť proti púštnym obdobiam, pretože v Kristovi je všetko zmierené ( 2 Kor 5:17-18, Kol 1:20 ). Prítomnosť Ducha Svätého nás uschopňuje uvidieť Krista vo všetkých obdobiach života, pretože On je Život, tou živou vodou možnou k nájdeniu v Pravde a Poklade každého obdobia. Ak ti zatiaľ nedochádza čo sa deje v tvojom živote práve teraz, pokús sa zmeniť smer svojho nazerania, skús sa na to pozrieť z iného uhla. Možno budeš prekvapený z toho, čo objavíš, pretože život je vždy nádherný a zmysel dávajúci v každom období. Pamätaj, že znechutený z nejakého obdobia si iba vtedy, ked v ňom nerozpoznávaš Boha a Jeho zámery, ktoré sú vždy dobré pre teba. Môže ti chvíľku potrvať, kým ich rozpoznáš ale o tom je cesta objavovania ukrytých krás života pre nás a nie pred nami.
