JEDNOTA MEDZI NAMI
Jednota v čase kovidovej pandémie
Rozdelenie je ovocím priority názorového súhlasu namiesto zachovania vzťahu. Jednota podporuje rôznosť, pretože rozumie, že spolu zostávame nie kvôli názorovej zhode ale kvôli zmluve. Najjednoduchším príkladom zmluvného života je manželstvo.
V predmanželskom sľube si snúbenci sľubujú, že ostanú spolu, bez ohľadu na to, či bude dobre alebo zle, v zdraví či chorobe, bohatstve i biede. Rodina za ideálnych podmienok zostáva spolu, nech sa deje čo sa deje. Keď prichádzajú problémy, zomkne sa k sebe bližšie. A keď povstávajú nové názory, vníma ich ako príležitosť k hodnotnému rozhovoru
a prehĺbeniu vzťahu. Kráčať v jednote znamená žiť v slobode zdieľania názorov, bez toho, že by sme prestali byť rodinou či priateľmi.
Očkovať či neočkovať, nosiť rúško či nenosiť, stretávať sa v skupinách či nie ? Keď si vyberáme patriť do jedného z dvoch táborov, automaticky sa rozhodujeme byť nepriateľom skupiny toho opačne zastávajúceho názoru. Prijímame mentalitu ,,my - vy, '' z ktorej je ľahké začať fungovať kritickým spôsobom a sebaobraňujúcim útokom. Ľudia však nie sú našimi nepriateľmi. Tým je náš spoločný menovateľ, pred ktorým my všetci
v hĺbke duše túžime byť ochránení. Je to naša spoločná cesta hľadania riešenia. Toto obdobie je školou srdca, v ktorej sa učíme byť jeden k druhému viac ľudskí, než sebeckí. Jednota si váži osobu a jej právo premýšľať inak ako ja. Jednota si váži toho druhého viac než domáhanie sa práva presadiť pravdu toho, kto ju má najviac.
Stretávame sa spolu nie preto, lebo vo všetkom jeden s druhým súhlasíme, ale preto, lebo sa máme radi. Nemusíme bojovať o to, kto bude mať veci pod kontrolou zo strachu, že nášmu názoru nebude darované miesto prejaviť sa. Sloboda rozumie, že keď niekto vyjadrí svoj názor, nemusí ho prijať. Keď naša identita či pocit hodnoty nie je zakorenený v tom, čo si myslíme, že je správne, nebudeme sa cítiť ohrozene tvárou v tvár iného názoru. Snaha pretlačiť svoj názor je signálom človeka, ktorý skrýva vnútornú neistotu, strach z neprijatia a zatiaľ nespoznanú svoju skutočnú hodnotu. Keď je niečo Pravda, môžeme sa uistiť v tom, že nás v tomto ohľade nepotrebuje. Ona sa totiž rada obhajuje Sama. ( Existuje ale samozrejme rozdieľ, medzi názorom a pravdou). Ťažkosti prijať iných, ktorí majú iný názor než my je prejavom, že v nejakej oblasti ešte zápasíme s prijatím seba samých.
Je to cesta premeny zmýšľania, na ktorej spoznávame, že s názormi narábame tak,
že ich netlačíme druhým ako kačicu do krku :-). Zdieľame ich vo vzťahu výmenou informácií s cieľom vzájomného spoznávania sa a obohacovania. Našou úlohou
nie je druhých poučiť ani presvedčiť o našom názore, že je pravda, ale stávať sa mostom prepojenia. Prepojenie je motivované láskou, ktorá vždy hľadá niečo, čo máme spoločné. To, na čom sa dokážeme zhodnúť je mostom, ktorý nás uschopňuje opustiť svoje protistranné brehy a stretnúť sa spolu v neutrálnej zóne. Dokážeme sa zhodnúť na tom, že každý potrebuje byť prijatý a milovaný ? Že každý človek, bez ohľadu na to, ako je rôzny, je stvorený na Boží obraz ? Že v každom človeku sa dá nájsť nejaký aspekt Božieho srdca ? Dokážeme rozpoznať spoločný cieľ aj uprostred kovidovej pandémie, za ktorým my všetci ideme i keď častokrát rôznymi spôsobmi ? Keď začíname naše konverzácie tam, kde nás niečo spája, namiesto zameriavania sa na to, čo nás rozdeľuje, potvrdzovaním hodnoty a prejavom úcty jeden voči druhému, vytvárame prostredie,
v ktorom sa obe strany cítia bezpečne vykročiť do hlbších miest rozhovoru.
Úcta je praktickým prejavom lásky. Úcta nepotrebuje súhlas, pretože rozpoznáva hodnotu rôznosti. V 1. liste Korynťanom, v 12. kapitole sa píše o jednom tele, ktoré má mnoho rôznych údov. Naše orgány vyzerajú inak a nesú rôznu funkciu ale vytvárajú dôležitú súčasť celkového systému. Rôznosť nás kombinuje do jednej jednotky či už ako rodinu, cirkev alebo národ. Máme rôzny pohľad videnia a rôzny obsah poznania, ktorým si môžeme vzájomne pomáhať. Osobne sa k danej téme neviem vyjadriť napríklad
z politickej perspektívy, pretože som prijala od Pána Boha iné povolanie. Naša rôznosť
nie je handikepom ale nástrojom, ktorý slúži k vzájomnému obohateniu sa a pomoci jeden druhému tou silnejšou stránkou, ktorú každý jeden z nás nejakú má. Slabosť je príležitosťou pre iného, aby vstúpil do svojej funkcie v oblasti svojej sily. Spolu sme silnejší a všetci spolu máme plnosť všetkého, čo potrebujeme k prekonaniu toho, čomu čelíme.
Podobne, ako orgány v tele sú prepojené k tomu, aby si mohli slúžiť navzájom funkciou, ktorú reprezentujú, aj my potrebujeme v prípade rozdelenia reštartovať režim žabomyších vojen a pripomenúť si cieľ, k čomu máme to, čo vieme. Keď vieme, že už sme prijatí a milovaní, môžeme láskou slúžiť druhým vytváraním priestoru k tomu, aby mohli byť vypočutí. Poctení. Rozpoznaní po funkcii so silnou stránkou, ktorou dokážu byť nápomocní. Vyberajme si prioritu lásky nad potrebu mať pravdu. Láska je spojenie, ktoré vytvára zväzok pokoja. Hľadajme, ako by rôzne pravdy mohli byť premostené, ako si môžu komunikovať komplimenty namiesto ohrozenia ( = ak to nebudeš mať tak, ako ja, začnem sa ti vyhýbať a skončím s tebou ). Oko nemôže povedať ruke, že ju nepotrebuje
a ruka to nemôže zas povedať oku. Láska je prejavená postojom pokory, ktorý zostáva učenlivý. Priznáva, že nevie všetko a vyznáva, že sa môže naučiť od každého niečo.
Ak sa budeme pozerať na jeden druhého cez Boží pohľad lásky, uschopní nás to
uvidieť v tom druhom kúsok, ktorý potrebujeme my a ktorým s môžeme nechať poslúžiť.
Posledné dva roky som študovala na biblickej škole, kde sa zhromaždili študenti
z rôznych cirkevných, nazvem to kmeňov ( katolíci, evanjelici, evanjelikáli, protestanti, baptisti, anglikáni a pod. ). Keď som tam prišla, nevedela som si predstaviť ako spolu budeme fungovať. Či azda pôjdú dvaja spolu bez toho, aby sa zhodli ( kniha Amos 3:3 ) ?Myslela som si, že k tomu, aby sme vedeli spolu žiť, potrebujeme súhlasiť jeden s druhým. Môj nepokoj či beznádej avšak vychádzali z neporozumenie toho, na čom sa potrebujeme zhodnúť. Predstavovala som si, že musíme byť zajedno čo sa týka doktrinálneho súhlasu. Avšak aj všetky tieto kmene mali nejaké spoločné premenné.
Mali jeden cieľ alebo niečo, o čo išlo každému rovnako vážne. Milovať Boha a jeden druhého. Láska činí komplikované témy skutočne jednoduchými čo sa týka komunikácií. Rôznorodosť niekedy vytvára tlak, ktorí pôsobí na to, čoho sme sa pevne držali ako svojho skutočného základu. Je sitkom, ktoré nám pomáha precediť nepodstatné hodnoty, ktorými sme strácali energiu i vzácne vzťahy. Časy trasenia, akými prechádzame aj teraz v tomto kovidovom kontexte, vytvárajú príležitosť pustiť sa vecí, ktoré nám už viac nie sú nápomocné, aby tak mohlo zostať to neotrasiteľné a zo všetkého najpodstatnejšie.
1 Tim 1:5 ,, Cieľom prikázania je láska, vyvierajúca z čistého srdca, dobrého svedomia
a úprimnej viery. ''
