POSLEDNÉ ČASY - časť 2.
PREHODNOTENÍM NAPRED
Keď som študovala na biblickej škole v Spojených štátoch, počas jedného semestra
sme preberali tému o posledných časoch. Škola zámerne pozývala prednášajúcich,
ktorí zastávali rôzne výklady tohto vyučovania. Robila to cielene, aby nás neučila v prvom rade to, že čomu máme veriť, ale ako. Žijeme v instantnej dobe, kedy túžime po ľahkých a rýchlych odpovediach. Pridáva sa k tomu postkomunistické dedičstvo, vrámci ktorého sa neodvažujeme nič spochybňovať ale všetko, čo nám je povedané slepo prijímať.
Preto nás v škole zámerne vystavili rôznym učeniam, aby nás naučili rozmýšľať. Aby nás viedli k osobnému vzťahu s Bohom Otcom. On totiž poslal Svojho Ducha, aby nám aj
v tejto veci asistoval, radil a vovádzal nás do každej pravdy ( Jn 16:13), lebo nás má rád.
V knihe Skutkov 17:11 čítame: "Títo (Židia) boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike; veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.” Nachádzame tu vzácny prístup, z ktorého si aj my môžeme v niečom zobrať príklad. Vyučovania počúvať s osobnou zodpovednosťou za stravu, ktorú najprv rozlišujeme, študujeme a až potom prijímame. Biblickí učitelia sú darom pre nás ale nie k tomu, aby urobili určitú prácu za nás. Môžu nás obohatiť v našom osobnom vzťahu s Bohom ale nemôžu náš vzťah s Bohom spravovať namiesto nás. Naším Učiteľom je v prvom rade náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nás vyučuje a vedie pôsobením Svojej Prítomnosti,
prítomnosťou Svätého Ducha vo forme pomazania v našich životoch. ,,No vo vás ostáva pomazanie, ktoré ste od neho prijali, a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale pretože vás jeho pomazanie o všetkom poúča a je pravdivé, nie lživé — zostávajte v ňom, ako
vás poučilo ( 1 Jn 2:27 ).'' Až druhoradí sú ľudia v Tele Kristovom, ktorí sú vzácnym darom
a ktorých si Boh môže a chce používať k tomu, aby odomykal skryté poklady a tajomstvá Svojho Slova všetkým ostatným, ktorí nesieme v cirkvi iné funkcie pôsobenia Jeho milostí.
Na ceste za hľadaním akejkoľvek pravdy, dokonca aj tej o posledných časoch,
sa potrebujeme ďalej pozrieť na to, z akého miesta danú pravdu chceme ísť hľadať. Prečo túžime porozumieť učeniu o posledných časoch ? Je to preto, lebo sme zvedaví
a hladní po poznaní Božej vôle v každom čase alebo preto, lebo sa bojíme o budúcnosť našu alebo našich detí ? Prítomnosť strachu hovorí o prítomnosti klamstva, ktorému veríme. Keď veríme klamstvu, na ktoré poukazuje strach v našom živote, budeme priťahovaní k vyučovaniam obsahujúcim bludy. K vyučovaniam, ktorých názory sú ako uhlíky ešte viac podpaľujúce oheň strachu. Ako Božie deti, sme povolaní uhášať nezdravé požiare slovom prinášajúcim pokoj ( Matúš 5:9). Ak sú určité vyučovania
od Boha, budú obsahovať Božie myšlienky, ktoré sú o pokoji a nie súžení, dať nám budúcnosť a nádej ( Jer 29:11 ). Budú zjavovať Božie srdce, ktoré túži zachraňovať, pomáhať a milovať, pretože On je nemenný a ten istý, včera, dnes i naveky. Niekedy
však Boh dopúšťa, aby sme prechádzali ohňom rôznych vyučovaní, ktoré prečisťujú naše priority a motivácie. Keď sme prešli prepaľujúcim ohňom, stávame sa ohňom horiacim pre kráľovstvo Božie.
Tento článok nie je povzbudením ku kritike či súdu tých, ktorí prinášali vyučovania, ktoré viedli k niečomu inému. Láska neobhajuje svoju pravdu ale hľadá pravdu aj v učení druhých. Verím, že nie všetko je vždy dobré, ale niečo dobré sa dá nájsť vo všetkom. Osobne si veľmi vážim ľudí, ktorí obetovali mnoho rokov, aby precízne študovali rôzne témy s cieľom podeliť sa o dedičstvo, ktoré zhromaždili. Vidím za tým starostlivé srdcia plné záujmu a lásky o druhých, hladné po múdrosti Božej. Pri rozlišovaní si pripomíname, že súdime slovo vyučovania, nie človeka, ktorý vyučoval. Pri zvažovaní či sú určití učitelia zavedení alebo nie, si môžeme spomenúť na to, že my všetci v niečom sme. My všetci sme na ceste, na ktorej potrebujeme Boha. Iba On všetko najlepšie vie a s láskou nám všetkým pomáha vojsť do každej pravdy, pôsobením Svojho Svätého Ducha. A k tomu, čomu veríme inak, nám sľubuje, že aj to nám časom zjaví. Dokým sa tak nestane, verte, že Boh Otec nesedí úzkostlivo či nervózne kdesi na tróne, majúc o nás strach. On je nad všetkým. Vidí všetko od konca a je v dobrej nálade. Nikto a nič nás nemôže odlúčiť od Jeho lásky a nikto nás nemôže vytrhnúť z Jeho starostlivej ruky ( Rim 8:39, Ján 10:29 ).
On nás má všetkých na očiach a túži nás viesť ako dobrý Pastier, k tichým vodám
a čerstvým pastvinám ( Ž 23:2 ) aj vrámci tejto témy.
Za to, kde sme dnes pripisujeme kredit Bohu a ľuďom, od ktorých sme prijali rôzne pravdy vrámci vzťahovej výmeny. My všetci sa určite vieme rozpamätať na veci, ktorým sme zvykli v minulosti veriť, ktorým však dnes už neveríme. To, kde sme dnes, je výsledkom toho, kde sme boli včera a to, kde sme boli včera, je súčasťou cesty, na ktorej sme dnes. Takže. Nebuďme ustarostení o zajtrajšok. Zajtrajšok sa postará sám o seba.
Aj ten zajtrajšok budúcich dní či posledných časov. Skúmajme Písma ale nenechajme
sa okrádať o to, čo Boh Otec robí medzi nami dnes a o to, čo môžeme robiť aj my dnes spolu s Ním. Oprášme svoje Biblie a skúmajme veci sami pre seba. Na tom, že chceme chodiť s biblickým porozumením budúcich časov nie je nič zlé. Nepoužívajme to však
k unikaniu pred bolesťou minulosti alebo trápeniu v prítomnosti. Neponáhľajme sa do neba a nepoužívajme učenia k sebazáchovným, sebazachraňujúcim a sebestredným cieľom. Nachádzajme nebo v nás a medzi nami. Neponáhľajme sa do nádeje na svetlejšiu budúcnosť, keď to najlepšie čo sme doposiaľ zažili sa môže stať už dnes. Ako cirkev žijeme v časoch, ktoré proroci v Biblii len z diaľky uzreli, po ktorých túžili, ale ktoré nikdy nezažili. Máme obrovskú výsadu rovnako ako privilégium, že sme sa narodili práve do tejto doby. Ako cirkev máme nádherný mandát prinášať nebo na tejto zemi. Dnes je príhodný čas. Toto je deň, ktorý Boh Otec stvoril, aby sme sa v ňom radovali ( Ž 118:24).
Poznajme svoju identitu v Kristovi a z Neho si čerpajme svoju hodnotu. Keď tak budeme robiť, nebudeme si čerpať potrebu po dôležitosti poznaním toho, čo sa bude diať
v posledných časoch. Ako zistíme či tak robíme ? Tak, že si všimneme, čo to s nami robí, keď sa okolo nás objaví človek, ktorý verí inak, ako my. Ak sme rýchli do poučovania, zjavujeme tým svoje neistoty. Pravda, ktorej veríme nepotrebuje byť obhajovaná ani pretláčaná. Ak je pravdou, ona sa obháji rada sama. Poznanie nadúva, ale láska buduje ( 1 Kor 8:1). Učenie o posledných časoch nie je to, na čom skutočne najviac záleží. Nerozhoduje o tom, kto z nás je lepší. Kto má v tom lepšie vyučovanie nehovorí o tom,
že taký človek má väčšiu hodnotu ale práveže väčšiu zodpovednosť tým slúžiť iným. Neslúžime učeniam, pretože učenia slúžia nám, aby sme mohli naplniť cieľ lásky jeden naproti druhému. Nie sme zodpovední za iných, ale voči iným. Nepoužívajme svoje dôrazy ani témy, ktoré sme povolaní niesť k tomu, aby sme sa nadradzovali nad iných.
V takom prípade do pravdy daných tém, eštelen v skutočnosti potrebujeme vojsť.
Či už sme z takého tábora alebo iného, podľa rôznosti vyučovania témy posledných časov, apoštol Pavol hovoril cirkvi v Korynte, aby sa nezameriavali na to, či je niekto Pavlov alebo Apollov. Obaja boli ľudia, ktorí iba polievali, ale Boh dal vzrast. A my niekedy potrebujeme nechať rásť kúkoľ zároveň s obilím, pretože iba čas niekedy najlepšie rozsúdi, ktoré učenie prináša aké ovocie. Dovtedy relaxujme. Nemusí sa nám vždy z kečky pariť, že ako to teda napokon je. Ak nám doposiaľ nebolo zjavené viac, uspokojme sa vo vedomí, že máme mieru zjavenej pravdy, ktorú Boh chce, aby sme teraz mali. Sme tam, kde práve potrebujeme byť. Keď to bude aktuálne a potrebné, Boh nám zjaví viac a tak nás pripraví na nasledujúce obdobie. On nám ukáže cestu života. Dovtedy prebývajme
v radoti Jeho prítomnosti ( Žalm 16:11), zhadzujúc všetky starosti na Toho, ktorý sa o nás všetkých postará. Pán Ježiš prišiel ako svetlo sveta, ktoré svietilo v tme. Keď tma pokryje národy, nad nami vzíde sláva Božia a národy budú pritiahnuté k svetlu, ktorým cirkev ako maják svieti svetu na cestu ( Iz 60:1 ). Sme ako hviezdy, strategicky umiestnené do tmy, aby sme svietili život prinášajúcim slovom v každej nehostinnej dobe ( Fil 2:15). Príjmime mandát a začnime žiť už tu a teraz. To, v akých časoch dnes žijeme nie je trestom ani súdom, ale cti hodným poverením a poslaním. Sťažovanie vymeňme za dobrorečenie. Potom velebiť bude naša duša Pána, lebo veľké veci nám urobil Ten, ktorý je mocný a sväté je Jeho meno ( Lk 1:49).
