To, kým sme, je témou identity. Identita Božích synov a dcér má čo dočinenia so synovstvom
a dcérstvom. Z biblického hľadiska však niečo ako dcérstvo neexistuje, iba jednotný pojem synovstvo. Tento súhrnný pojem v tomto prípade nehovorí o pohlaví ale o postavení vrámci Božej rodiny. Toto postavenie nám umožňuje žiť život, ktorý nie je zmietaný strachom či otročením rôznym veciam, aby sme dosť mali, niečo znamenali alebo čosi cítili, pretože si myslíme, že dosť nemáme alebo že dostatočnými nie sme.
Rimanom 8:15
Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste
Ducha synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče.“ 16 Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.
Podobne ako sú muži zahrnutí v neveste Kristovej ( cirkvi ), podobne aj ženy sú zahrnuté v synovstve Krista. Keď sme si uvedomili, že sme boli Kristom prijatí, prebudili sme sa Jeho pôsobením vo viere ako Božie deti. Píše sa, že naše telo je príbytkom Ducha Svätého ( 1 Kor 6:19 ), toho ducha synovstva, Ducha Božieho Syna, Ježiša Krista. Kristus je v nás ( Kol 1:27 ) a zároveň sme my boli vložení do Krista ( 2 Kor 5:17). Točí sa Vám hlava z toľkej teológie ? Nebojte sa ! Stačí, keď si zapamätáte toto zhrnutie -
synovstvo je o bytí zajedno s našim nebeským Otcom.
Tým, že sme boli vložení do Krista, boli sme vložení do Jeho synovstva. Preto nemusíme formovať to svoje synovstvo a trápiť sa z toho, čo na tom našom ešte nie je dokonalé. Môžeme jednoducho
objavovať to, do akého úžasného synovstva Božieho Syna sme boli vložení, aké dokonalé synovstvo nám bolo z lásky darované.
Synovstvo napokon nie je o tom, aké výkony podávame, ale o tom, kým pre nášho nebeského Otca sme, bez ohľadu na to, ako sa správame. Jeho pohľad na nás sa nemení našim chovaním. Zostáva zachovaný, pretože o tom, kým pre Neho sme, je už skalopevne rozhodnuté - Jeho milované deti.
Veľa ľudí sa dnes trápi, ako má to synovstvo žiť praktickým spôsobom. Odkedy začal byť tento pojem v cirkvi viacej skloňovaný, vyplávali popri ňom rôzne otázky typu ako na to. Ako viem, že žijem v synovstve a nie v sirotstve ? A prečo na tom vôbec záleží ? Určite preto, lebo chceme byť v súlade s tým, kým sme boli stvorený byť. Byť sám sebou znamená byť v súlade s našim nebeským Otcom. Keď sa cítime vo svojej koži, užívame si život v plnosti, vzťah s Bohom, druhými ľuďmi aj sebou samými. Sme ponorení do Lásky, ktorú potom nevieme inak než smerovať naspäť smerom k Bohu
a iným. Z trápenia otázkami sme vyslobodení uvedomením si, že na to nie sme sami, že odpovede už existujú v našom vnútri. Už nemusíme vynájsť nový patent na pravdu, pretože Kristus, ktorý žije
v nás už vie ako žiť synovstvo. Každý vynález má svoj návod na použitie i svojho stvoriteľa. Synovstvo je Otcovou myšlienkou a na Synovom živote nachádzame návod na život Božieho dieťaťa.
Ján 5:19 ,, Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. ''
Rimanom 8:14 ,, Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími. '''
Komunikácia s Bohom je kľúčom k odomknutiu synovstva. Ak je Boh živý, potom hovorí. Kde je niekoho prítomnosť, tam je aj jeho tvár a kde je jeho tvár, tam je aj jeho hlas. Byť niekým vedení môžeme byť za predpokladu, že s ním komunikujeme. Synovstvo je teda o počúvaní a nasledovaní hlasu nášho nebeského Otca. Podľa čoho to viem ? Pretože Biblia hovorí, že Boží Syn robil iba to, čo videl robiť Svojho Otca ( Ján 5:19 ) a hovoril iba to, čo počul hovoriť Svojho Otca ( Ján 14:10). Robiť iba to, čo vidíme robiť Otca znamená byť si vedomí Jeho prítomnosti a toho, čo robí, vo všetkom čo sa deje. Je to pozvanie rozpoznávať Jeho blízosť a aktivitu vo všetkom, čo sa deje. To je zdrojom nášho pokoja a radosti, ktorej je v Jeho prítomnosti do sýtosti ( Žalm 16:11 ). Počiatkom tejto reality je vedomie toho, že sme milovaní. A to sa začína prijatím perspektívy, ako nás Boh vidí.
Ján 5:20 ,, Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. ''
Je to láska, ktorá odomyká tvoju identitu z večnosti v tvojej ľudskosti. V Tebe, ako v človeku.
Z miesta mimo priestoru a času, miesta, kde žije Tvoj nebeský Otec, v nebi. Nebo je tam, kde je Jeho prítomnosť a Jeho prítomnosť je tam, kde si ty, pretože On ťa nikdy nezanechal a neopustil. A vieš prečo to neurobil ? Pretože ťa ľúbi a nevie inak, než v tom i naďalej pokračovať !!! Taký je už raz Tvoj nebeský Otec. Milujem tému identity, pretože tam to celé začína. Je to takým svätým grálom, tajomstvom úspechu či netajenou ingredienciou, čo robí život kresťana takým skvelým. Ak ťa kresťanstvo doposiaľ moc nebavilo alebo si sa v ňom viac trápil než tešil, zrejme si iba nepoznal prístupové heslo k sejfu nebeského pokladu, ktorý urobil Tvoj život raz a navždy bohatým. Tým heslom je práve to synovstvo.
Čo ťa delilo od radosti bolo, že si nevedel, že ten poklad bol prevedený na Tvoj účet. Bol si plne vybavený, synovstvo je už v tebe, ale zatiaľ možno žiješ iba v takom režime prežívania, v systéme sirotského zmýšľania. A vieš čo je zaujímavé ? Sirota je tiež dieťa, ktoré má svojich rodičov . Vo svojej podstate a pôvode je úplne rovnaká, ako každé iné dieťa. So svojimi rodičmi však nežije alebo ich zatiaľ nepozná. Režim autopilota sa prepína na manuál, keď nebeský Otec preberá riadenie nášho života. Otvára nám dvere, ktoré sa nám zdali byť ľudskou silou neprekonateľné a otvára nám prístup k zjaveniu. Za týmito dverami je svetlo, ktoré osvetlí veci, ktoré máme, vrátane toho, kým bol, je a navždy bude pre nás náš nebeský Otec. Zrazu nám to dopne a my začíname žiť z miesta toho, kým v skutočnosti sme a kým sme odjakživa boli, len sme to o sebe nevedeli.
Anglické slovíčko opisujúce trezor ( po angl. ,,safe'' ) je takou krásnou slovnou hračkou so slovom opisujúcim byť v bezpečí ( po angl. ,,to be safe'' ). Ak ste sa pristihli pri tom, že nebeského Otca ešte až tak nepoznáte, alebo že žijete ako sirota, ktorá nemá otca a tak musí zobrať veci do svojich vlastných rúk, pretože ak niečo nespraví ona, nikto iný sa o ňu nepostará, nič si z toho nerobte.
Nie je to alarm, ktorý nás má splašiť do ďalšieho výkonu snahy otvoriť dvere pravdy svojimi vlastnými silami. To, čo nás uvádza do odpočinku je vedomie, že to všetko za nimi je už naše.
A že nám to bude sprístupnené v Božom čase. On totiž vie, čo je pre každého z nás kedy najlepšie. Skryl to nie pred nami, ale pre nás, až do určeného času, kedy sa zjaví Kristus, ten Syn, to synovstvo božie v nás a skrze nás ( Kol 3:4 ).
Trezor je trezorom preto, lebo chráni vzácny obsah v bezpečí. A je to v bezpečí preto, lebo náš nebeský Otec nad nami neustále bdie, aby nám mohol dať dedičstvo, keď príde čas na jeho uvoľnenie. Ktorý otec by dal kľúče od ferrari trojročnému synovi ? Takže buď v pokoji a v pohode.
Si práve tam, kde potrebuješ byť. Trojročné dieťa je dokonalé na svoj vek. Nezaostávaš a nie si ani popredu, bez ohľadu na to, v akom veku si, pretože nebeský Otec ťa nosí. Je s tebou ustavične.
Je s tebou tam, kde sa nachádzaš dnes. To, kde si dnes je postačujúce a perfektné. Takže never klamstvu, že potrebuješ byť niekde inde a užívaj si to, čo je. Tu a teraz. A zajtrajšok ? Zajtrajšok odkryje nové dôvody na radosť a potom vďačnosť.
Rim 8:17 ,,Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia,...''
Izaiáš 45:3 ,,Vydám ti poklady ukryté v temnotách a cennosti zo skrýš, aby si vedel, že ja som Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa volám po mene.''