ÚČEL MODLITBY

Ak Boh Otec v aktuálnej dobe mnohých modlitebných iniciatív neprestal zdôrazňovať tému pokánia, vyvstáva medzi nami potreba položiť si určitú otázku. Keď na modlitbách prosíme, hľadáme a klopeme ( Matúš 7:7 ), zakúšame realitu toho, že aj dostávame o čo prosíme, nachádzame čo sme hľadali a že sú nám otvárané dvere, na ktoré sme klopali? Ak nie, nie je to na odsúdenie, ale pozvanie vierou vojsť do vecí, ktoré sú nám z milosti

a zadarmo ponúkané. Ide o princíp dávania ( ktorý v sebe zahŕňa aj to, čoho sa zbavujeme) a princíp prijímania. Sú to dary, ktoré sme dostali v jednom balíčku,

nádych a výdych ako súčasť modlitebnej sústavy. 

Keď nevidíme odpovede na naše modlitby a zmeny ako následok modlitieb pokánia, môžeme si pripomenúť dôvod, prečo sa modlíme. V pokání sa odvraciame od starých hriešnych vecí k tomu, aby sme vstúpili do niečoho Božieho nového. Proces pokánia nie je iba o stave, v akom prichádzame ku krížu. Rovnako záleží na tom, v akom stave odchádzame z miesta kríža. Proces pokánia teda nie je iba o premene našej mysli, ale takisto zmene našich životov a spoločnosti. Pokánie je skvelým nástrojom ale nie cieľom. Modlitba je nástrojom a postojom k tomu, aby sme obrátením svojej pozornosti našli

a tak vošli do plnosti toho, za čo bolo zaplatené krížom Pána Ježiša Krista. Aby sme mohli zakúšať realitu toho, že je dokonané. 

V evanjeliu podľa Marka 1:15 čítame: ,, Na­pl­nil sa čas a pri­blížilo sa kráľov­stvo Božie.

Čiňte po­kánie a ver­te evan­jeliu. ‘’ Keď nezažívame radosť z príležitosti činiť pokánie,

v skutočnosti zatiaľ neveríme v evanjelium, ktoré je radostnou zvesťou a dobrou správou o spravodlivosti, pokoji a radosti v Duchu Svätom, ktorého prítomnosť v našich životoch nám pomáha vchádzať v procese pokánia z miesta ,,A’' ( ale ja, ale nepriateľ, ale ľudia okolo mňa, ale táto doba, ale politický či iný systém ) na miesto ,,B '' ( Boh. Bodka. ) 

Účelom modlitby je spojenie s Bohom a teda kontakt s Ním. Keď učeníci prosili Pána Ježiša, aby ich naučil ako sa modliť, v odpovedi počuli nie len slová, ktoré treba hovoriť, ale princíp, ktorým sme pozvaní sa na našich modlitbách hýbať. Je to pozvanie v prvom rade nie k niečomu, ale k Niekomu - nášmu nebeskému Otcovi, Darcovi všetkých dobrých darov, ktorý nám túži dať viac než sme vôbec schopní si predstaviť či prosiť

a zdroju všetkého, čo len kedy budeme potrebovať. Napokon, Jeho prítomnosť je aj tak tým najväčším Darom zo všetkých ostatných, ktoré si kedy budeme v tomto živote priať. 

Potreby sú druhoradé. Prítomnosť Otca je naša štartovacia i cieľová čiara. V modlitbách začíname od konca, nie z miesta toho, čo nemáme ale v prítomnosti Toho, kde všetko,

čo potrebujeme nachádzame. Pristupujeme k Nemu srdcom a odpoveďou na toto spojenie je následne to, čo vyslovujeme svojimi perami ( Matúš 15:8 ). Pán Ježiš odkrýval tajomstvo úspechu modlitby tým, ktorí Ho počúvali. Dotýkal sa motivácií a mylných presvedčení vychádzajúcich z tradícií a kúltúry okolitého sveta. Hovoril, že nie sme vypočutí pre svoju mnohovravnosť ( Matúš 6:7 ).

Marte povedal, že sa stará a znepokojuje o mnohé veci ale o tom, ako sa k tomu postavila Mária povedal, že to je podieľ, ktorý jej nebude odňatý. Keď sa pozrieme na to, čo urobila Marta uprostred toho, čo sa dialo, vidíme, že je tu aj taký spôsob, v ktorom môžeme zažiť určitú stratu, možno točenie sa dokoliečka alebo krátkodobosť. Spôsob, v ktorom môžeme vojsť do modlitebných výkonov, nebožím spôsobom kriviacich pohľad na tých, ktorí na kolenách až tak nemakajú. Kritizovanie a súdenie tých, ktorí sa až tak nemodlia alebo nie takým spôsobom ako my je symptómom čerpania si hodnoty svojej identity z toho, ako veľa sa modlíme alebo koľko toho pre Pána robíme v porovnaní s inými.

Mária sa rozhodla sedieť v Božej prítomnosti a počúvať Jeho hlas. Vzťah s Bohom je kľúčom k trvácnej modlitbe i neseniu ovocia. Zostávajme v spojení s Viničom. Dovoľme Vinárovi prestrieť stôl. A potom sa naň nezostaňme z diaľky iba dívať, ale si schuti zajedzme z ovocia pôsobenia Jeho prítomnosti v nás i medzi nami. On má vodu, z ktorej nevysmädneme a chlieb, z ktorého nevyhladneme. Smäd a hlad môže spôsobovať aj to, ak sme si do centra svojej pozornosti postavili modlitbu namiesto Toho, ku ktorému sa modlíme. Použime dopravný kanál modlitieb vrátane modlitieb pokánia a nechajme sa doplaviť riekou pohybu Svätého Ducha k Otcovi svetiel, v ktorom nieto premeny, ani tieňa zmeny, ktorý k nám túži byť dobrý aj v týchto časoch.