KLAMSTVO ODDELENIA

S klamstvom oddelenia od nebeského Otca jednáme uvedomením si, že sme od Neho oddelení nikdy neboli. Nedostatok Božej prítomnosti cítime iba do takej miery, do akej veríme, že je na nás ju získať a sa v nej udržiavať. V klamstve oddelenia si myslíme, že Boh sa nás vzdal v určitej oblasti, ale je to iba oblasť, v ktorej sme sa vzdali iba seba samých, stvorených na Boží obraz. 

Oddelení od Boha sa cítime na tých miestach, kde Ho zatiaľ nevieme rozpoznať. Nie všetko, čo sa v našich životoch dialo bolo nutne od Boha, ale Boh sa dá nájsť vo všetkom, čím sme kedy išli alebo čím ideme, pretože On obracia zlé na dobré a v prítomnosti niečoho zlého sa vždy dá nájsť aj niečo dobré. Pred očami našich nepriateľov je prestretý stôl ( Žalm 23 ). Tam kde prichádzajú skúšky je Boh, ktorý relaxuje, pretože v nás verí ( pozri príbeh Jóba ). Keď prechádzame trasením, Boh sa už za nás modlil ( Pán Ježiš sa modlil za Petra, aby jeho viera nezanikla ). 

Sme pozývaní k tomu, aby naše vyznanie viery bolo v súlade s našim skutočným presvedčením. Viera nám umožňuje zakúšať realitu, o ktorej sme presvedčení, že je pravdou. Ak veríme, že Boh je živý a že žije s nami, budeme Ho zakúšať i cítiť. Neschopnosť zakúšania či cítenia Božej prítomnosti z nás nerobí menej duchovných kreťanov ale nás pozýva k tomu, aby sme sa vrátili do momentov v našej minulosti, kedy sme uverili klamstvu o tom, že Boh s nami v niečom nebol. 

Neschopnosť srdca skutočne veriť, že Boh je s nami, ba dokonca že Mu nemôžeme byť bližšie než práve teraz sme, nie je na odsúdenie ani primárne vyriešenie pocitu oddelenia ale na stretnutie sa s Bohom na mieste, v ktorom sme uverili, že s nami nebol, že nás opustil alebo nás prestal chcieť. V živote budeme čeliť problémom, preto z tejto perspektívy ich nie je možné sa úplne zbaviť, ale to, čo môžeme urobiť, je používať ich ako témy k rozhovorom s naším nebeským Ockom. 

Stretáme sa s Ním kedykoľvek, kedy vierou prichádzame pred Jeho tvár. Kde je Jeho tvár, tam je aj Jeho hlas a teda pozvanie k rozhovoru prostredníctvom modlitby, v ktorej hovoríme a počúvame. Dočasné pocity oddelenia od Boha z nás nerobia menejcenných kresťanov, pretože proces nás vybavuje múdrosťou, ktorou sú kľúče k odomykaniu aj ďalších ľudí do slobody, v ktorej sa učíme kráčať. Napokon, aj apoštol Pavol nie hneď od začiatku veril, že ho nič nemôže odlúčiť od lásky Božej, ale potreboval sa v procese kráčania cez smrť, život, prítomné, budúce, hlboké či vysoké veci s Bohom presvedčiť, že nieto žiadneho oddelenia. My v Ňom a On v nás. Bližšie než vzduch, čo dýchame.