VZŤAH S BOHOM
Život vzťahu v synovstve
Pri učení základov vzťahu alebo intimity s Bohom Otcom je často zdôrazňované konanie než bytie, skutok než popud a Otcova iniciatíva namiesto toho, kým by Otec chcel v tejto veci pre nás byť. Náboženstvo nám hovorí čo máme robiť aby sme mali, Otec hovorí čo On pre nás urobí aby sme si uvedomili, že už máme. Keď odpočívame, Otec urobí zvyšok. Synovstvo ako súhrnné pomenovanie pozície Božích synov a dcér nie je vždy veľmi populárnou témou, pretože niekedy ľudia nevedia čo by so sebou robili, keby nemohli robiť nič. Ono to v skutočnosti ale nie je o robení alebo nerobení ale o tom, prečo robíme to, čo robíme. Náboženstvo zdôrazňuje robenie niečoho, aby sme mohli byť niekým. Byť synmi nás uschopňuje prijímať a odpovedať na to, čo robí náš nebeský Otec.
Synovstvo je nasledovanie príkladu Božieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý robil
iba to, čo videl robiť Svojho Otca v nebi a hovoril iba to, čo počul hovoriť svojho Otca
v nebi. V náboženstve niečo robíme k tomu, aby sme sa dostali k Otcovi, v synovstve
sme si jednoducho vedomí toho, že už v nebeskom Otcovi sme, ktorý koná skutky s nami.
V náboženstve podávame výkon k tomu, aby sme sa dostali na palubu, v synovstve si užívame jazdu, ako milovaní synovia a dcéry. Hlas výkonu sa pýta ľudí čo dnes robili namiesto toho ako sa dnes mali. Myseľ upriamená na výkon sa zameriava na výsledky
a produktivitu. To sa v Božom kráľovstve volá ovocím, ktoré však nie je primárne výsledkom snaženia sa ale následkom intimity, spojenia, teda komunikácie s Bohom.
Môj život bol presiaknutý výkonom, ku ktorému ma viedol strach z nedostatočnosti
a strach z odmietnutia. Neexistoval človek alebo oblasť v mojom živote, v ktorej by som odmietnutie nebola zažila. Nie všetko, čo sa nám v živote stalo bolo od Boha. Všetko
však môže poslúžiť na dobré a Jeho dobré sa dá nájsť vo všetkom, čo sa nám stalo.
Je to proces zmierenia, ktorý nás obnovuje a zobúdza do reality toho, že On nás nikdy nezanechal a nikdy neopustil, rozpoznávaním Jeho prítomnosti vo všetkých našich spomienkách a situáciách, ktorými prechádzame.
Jednou z najväčších prekážok zakúšania spojenia s nebeským Otcom je snaha nejaké mať. Kľúčom k prielomu zo života vo výkone je prestať sa hýbať z miesta nedostatku.
Za vzťahom s Bohom nejdeme lebo nijaký nemáme. Vo vzťahu s Bohom pokračujeme, pretože náš život je výsledkom intimity medzi Bohom a človekom, našou maminou,
v lone ktorej nás utkal, v lone ktorej sme boli stvorení a v lone cirkvi, keď sme si po prvý krát uvedomili, že vzťah s nebeským Otcom máme, bol dňom, kedy sme sa duchovne narodili.
Ž 139:13-14 ,, Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. ''
Vzťah s Bohom, ktorý máme je individuálny ale nie súkromný. Keď učeníci prosili Pána Ježiša, aby ich naučil modliť sa, povedal im: ,, keď sa modlíte, hovorte: Otče náš...'' Do Božej prítomnosti vstupujeme fyzicky ako jednotlivci ale duchovne spoločne ako rodina. Tento vzťah s Bohom nie je výlučne na nás, na našej viere, modlitbách a chvále. Inak by bol založený na základoch našich výkonov. Skutky viery, modlitby a chvály sú dôležité nástroje a postoje, ktoré nám pomáhajú žiť vo vedomí toho, čo všetko už v Bohu máme. Je však dôležité poznať dôvod, prečo ich používame. Tieto nástroje berieme symbolicky povedané do rúk nie preto, aby sme vzťah mohli mať, ale preto, lebo ho už máme. Dokonca ani pokánie nerobíme preto, lebo si chceme úzkostlivo vzťah s Bohom udržať, ale sa vrátili na miesto dokončeného diela. Dobrou správou evanjelia je, že sme boli zahrnutí do Božej rodiny, do Ježišovho vzťahu s Otcom, do nezlomného spojenia, ktoré má Syn s nebom, dokončeného diela výkonu Krista, v ktorom môžeme naveky odpočívať.
Na jar v roku 2024 som počas cesty na jednu konferenciu dostala videnie, ako z neba zostupovalo kráľovské žezlo, čím Boh oznámil, že sa chce cirkvi začať zjavovať ako Kráľ.
Ak si prorocký človek, je dosť pravdepodobné, že sa pozeráš na svet skrze čierno-biele okuliare. Je pre teba ľahké rozlišovať, čo je správne a čo nie. Niekedy sa ani nepotrebuješ modliť a nepotrebuješ veľa času na rozlišovanie - stačí, že prídeš do miestnosti a okamžite zachytíš atmosféru, ako teplomer merajúci teplotu.
Prijatie prorokov, starostlivosť o strážcov & sloboda od strachu z falošného prorockého