Na jar v roku 2024 som počas cesty na jednu konferenciu dostala videnie, ako z neba zostupovalo kráľovské žezlo, čím Boh oznámil, že sa chce cirkvi začať zjavovať ako Kráľ.

Ak si prorocký človek, je dosť pravdepodobné, že sa pozeráš na svet skrze čierno-biele okuliare. Je pre teba ľahké rozlišovať, čo je správne a čo nie. Niekedy sa ani nepotrebuješ modliť a nepotrebuješ veľa času na rozlišovanie - stačí, že prídeš do miestnosti a okamžite zachytíš atmosféru, ako teplomer merajúci teplotu.

Prijatie prorokov, starostlivosť o strážcov & sloboda od strachu z falošného prorockého

Drahý modlitebník, drahá modlitebníčka! V priebehu marca 2024 som prijala sériu snov ohľadom Slovenska a Ruska. Dnes sa chcem podeliť o významy týchto snov a posolstvá, ktoré cez ne Boh hovorí. Tieto správy sú strategickými inštrukciami, na ktoré je potrebné odpovedať v aktuálnej duchovnej situácii.

V roku 2O24 prídu BÚRKY a OBVIŇUJÚCE OTÁZKY, podobné tej, ktorú čítame v evanjeliu podľa Marka 4:38 ,,Učiteľ, nedbáš, že hynieme?" Budeme čeliť pokušeniam dospieť k záveru, že Boh nič nerobí. Aby sme si o Bohu začali myslieť niečo, čo nie je pravda, a potom sa stali partnermi žalobcu.

Dostal som prorocké slovo. A teraz čo ? Je pravda, že ak je od Boha, tak to Boh potvrdí tým, že sa o jeho naplnenie postará Sám ? Alebo potrebujem pre jeho naplnenie urobiť niečo aj ja ?

Poznáš ten pocit, keď dávaš druhým všetko možné, ale niet toho, kto by dal niečo tebe ?

Už sa vám niekedy stalo, že ste za niekým prišli s očakávaním no odišli so sklamaním ? Keďže sú očakávania v našich končinách skloňované skôr v negatívnom zmysle, skúsim ich trochu poľudštiť. Skúste si očakávania predstaviť ako túžby. A na túžbach nie je nič zlé, keď s nimi nenarábame zle. Keď sú túžby komunikované zdravým spôsobom, otvorene, priamo, formou ponuky, po ktorej nasleduje možnosť voľby, ekosystém úcty ostáva v našich vzťahoch zachovaný.

25. apríla 2023 sa mi sníval sen, ktorého posolstvo Vám teraz rozpoviem :-). V sne som vystupovala na najvyššiu slovenskú horu - Gerlachovský štít. Kráčala som na ňu spolu s mojimi rodičmi. V určitom úseku cesty sme však vedeli, že ak sa chceme dostať ďalej, potrebujeme zísť strmo dole po rebríku. Tu som si však všimla, že boli s nami mladé šteniatká. Uvedomila som si, že samé ten úsek rozhodne nezvládnu a potom neprežijú. Tak som ich naložila rodičom do ruksakov a oni ich potom bez problémov zniesli dolu, vďaka čomu sme mohli všetci spolu pokračovať.